učím sa po francúzsky. len tak. s aplikáciou duolingo. 5 minút každý deň.
la femme. le garçon. merci beaucoup. au revoir et bonne nuit!
ich R mi problém nerobí. račkovanie je v tomto prípade výhodou. horšie je to s ich nosovou výslovnosťou.
(možno ak si ten nos zapchám…?)
uvidíme, kam to povedie. zatiaľ sa tým len zabávam.
(celkom ma láka aj poľský kurz)
treba zájsť do kina. s ním. s ňou. sama. sám. a potom sa prejsť mestom, poprípade zapadnúť do nejakej kaviarne a dať si horúcu čokoládu. popritom nenápadne jedným očkom sledovať (ne)známeho herca sediaceho pri vedľajšom stole.
la la land r. damien chazelle
paterson r. jim jarmusch
je to len koniec svet r. xavier dolan
to sú moje nutnosti.
asi zájdem do lumière, tam som ešte nebola.
každý nejako sumarizuje. sťažuje sa alebo chváli. ráta to na udalosti, fotky, bozky, úmrtia…
ja to počítam na knihy.
tie prečítané.
za rok minulý.
nové, kúpené na burze, náhodou objavené, nájdené u babky, uložené vo wishliste, pod pultom, so zľavou, narodeninové, rok staré, už načítané.
v teple domova, na intráku, vo vlaku, v kaviarni, na obede.
ale nikdy nie v mhd. tam sa neviem sústrediť.
(ale niekto dá za jeden jediný rok aj 200 kníh, takže stále mám čo doháňať)

bez-nazvu

1226

veci sa nikdy nedejú podľa mňa,
podľa môjho rytmu.
ostáva len trpkosť na jazyku
a rozochvenosť v hrudi.

*

pozerám doprava, doľava ako každé správne vychované dievča.
prekračujem mŕtvolu.
pozri sa.
čo sa s nami stalo (?)

*

a nechávam veci na náhodu.
nech sa dejú,
s príčinou bez príčiny.
nech to všetko plynie,
časom sa rozmení na drobné,
ktoré postupne vytratím niekde po ceste.

source

04.22.

Aha ich. Ľudí stojacích na zastávke, vyčkávajúcich svoj trolej. Niekoľkí utekajú, naskakujú, stíhajú. Tí nešťastní (z)meškajú, krútia hlavou, nadávajú. Hovoria si do piče! tak potichu, pre seba, niektorí nahlas a mamičky s deťmi sa pohoršene dívajú. Ja sa len pousmejem, alebo nepohnem ani brvou. Záleží od nálady. Veď mne to nevadí, pokojne nadávajte. Veď to patrí k životu. Zopár hnusných slov. V nedeľu sa z toho väčšina vyspovedá. Ten zvyšok zhorí v pekle.
Vystupujem na konečnej, deriem sa davom a občas by som chcela vidieť ľuďom do hláv. Nie všetkým, len tým vyvoleným, spočítam ich na jednej ruke. Chcela by som vedieť, čo sa im premieľa mysľou. Lebo čo mi nepovieš, to neviem. A ja si nechcem domýšľať, tie závery sú potom desivé.
Na obed si zalievam Maggi Pasta Orientai Express Curry, čo chutí ako obyčajná vifonka za pár centov. A na otázku, čo mám rada, odpovedám, že jednoduché vecí. Svetlo o pol 8 večer. Nové šaty. Prečítanú knihu. Čerstvo umyté vlasy. Domáce špagety. Keď nemusím ráno skoro vstávať…
Intenzívne sa zaoberám otázkou, ktorou nohou sa začína pri valčíku? Pravou, ľavou? Dopredu, dozadu? Kto vlastne začína? Muž, žena? Už je to dlho, čo ma nikto neviedol. Potrebujem chytiť za ruku, nechať sa viesť. Som ako decko, neschopné prejsť na druhú stranu. Nemám nato, len tak bezmyšlienkovite sa rozbehnúť.
Celý deň sa opäť nič nedeje. Len slnko strašne praží, bazalka vedne a neumytý riad čaká.
Aha ho. Pri zaspavaní cítim dotyk. Na krížoch. Na stehne. Na zátylku. Na kľúčnej kosti. A aj vôňu. Na zápästí. Prichádza odni(e)kaľ. Zmysly sa zbláznili.
V rannej kolóne mám čas o tom všetkom premýšľať.
Ale ja sa radšej dívam do blba, v duchu si spievam s Flo a pri vystupovaní si hovorím do piče!, keď ma takmer privrú dvere autobusu. 

tumblr_m73nd92gfx1ron07wo1_500

pic